Rajecké Teplice ležia v južnom výbežku Žilinskej kotliny na svahu Skalky. Nízka pahorkatinná časť chotára je na terasových naplaveninách Rajčianky a Kuneradského potoka, severná časť na stráňach a na hrebeni Skaliek, ktoré tvoria druhohorné horniny.

Výškový rozdiel medzi oboma časťami je podmienený tektonickou poruchou, takzvaným rajeckoteplickým zlomom, pozdĺž ktorého kotlina poklesla. V zlome sú pramene termálnych minerálnych vôd.

Podnebie Teplickej kotliny je priaznivé, ročný priemer teploty je asi 7,5 °C, pričom najteplejší mesiac júl má priemernú teplotu 16,7 °C. Veľmi priaznivé sú najmä jarné a jesenné mesiace, keď najmenej prší a teplota cez deň dosahuje 15 - 18 °C. Ovzdušie je bez prachu, ovládané západnými a severozápadnými vetrami.

V chotári sú hnedé lesné pôdy, lesy len v severnej časti. Vápencové Skalky sú chránený prírodný útvar. Pomerne výdatné zrážky a mierna teplota umožnili vznik bohatej vegetácií. Najrozšírenejší vegetačný kryt tvoria bučiny, jedle a borovice, najmä na skalných hrebeňoch a prudších svahoch s tenkou vrstvou vápencových a dolomitových zvetralín.

Najpôvabnejšie sú Skalky s vápencovou flórou, ako je kavyl pôvabný (Skipa pulcherima), žeružník skalný (Hornungia petracea), trčník čmelovitý (Ophrys fuciflora), cesnak žltý (Allium flavum) a iné druhy panónskej kveteny. Rastie tu i poniklec, prvosienka lysá, vemenník dvojlistý, vtáčia prilbica biela, stokráska Michaeliho.

Zo zveri tu žije divá mačka, líška, srna, zmija, jašterica a iné. Z vtákov výr, drozd skalný, sokol myšiar, myšiak, jastrab, pinka, krutihlav, ďateľ veľký, brhlík, sýkorky a ďalšie. Z motýľov okáče, jasoň parmský a pod.

Poloha:

49° 07´ 36´´ s. z. š.
18° 40´ 56´´ v. z. d.

Nadmorská výška:

420 m n. m.

Rozloha katastra:

1184,66 ha